Psychedeliky asistovaná psychoterapie v čase psychedelické renesance

Jozef Kafka

Správanie  v slovenčine  vyjadrované  ako chcenie  patrí k základným psychickým procesom každého jedinca, každého človeka. V práci správanie chápem ako základnú zložku indivídua, ktorá má dve stránky, vonkajšiu a vnútornú. To podávam na schéme č.2.

Nedá sa plne obsiahnuť hoci o správaní sa  píše, diskutuje, experimentuje od dávnoveku.

V práci  možno  podať iba niekoľko poznámok najmä z porúch správania. Podávam pôvodný výklad  týchto porúch, ktoré rozdeľujem na primárne a odvodené, podľa toho, či tvoria jadro poruchy alebo sú iba súčasťou iných porúch, primárne poruchy rozdeľujem takto:

1. Vekové  poruchy  správania
2. Poruchy dynamickej  štruktúry a fáz správania
3. Integratívne  poruchy správania, poruchy vôle ako prejavu rozvinutého správania indivídua.

Práca je určená pre každého, koho zaujíma  jeho správanie, ale osobitne pre Lekársku fakultu a  psychiatrov, pre  študentov všetkých našich fakúlt.

Autor

E-kniha

Zuzana Dankulincová a kol.

Vedecká monografia je výstupom projektu Care4Youth, ktorý si kládol za cieľ zmapovať súčasný systém starostlivosti o dospievajúcich s emocionálnymi problémami a problémami v správaní (ďalej len EBP) na Slovensku. Zachytáva aký systém starostlivosti je a aké sú jeho možné nedostatky z pohľadu všetkých, ktorých sa to týka (dospievajúcich s problémami, ich rodičov, poskytovateľov starostlivosti a ďalších zainteresovaných inštitúcií).

Pozerá sa tiež na trajektóriu dospievajúcich s EBP v systéme starostlivosti, čiže kedy a ako dospievajúci s problémami vstupujú a vystupujú do a zo systému starostlivosti, prípadne prechádzajú z jedného typu starostlivosti do druhého a aký dopad na nich rozličné trajektórie majú. V neposlednom rade bolo cieľom monografie priniesť odborné informácie o tom aké sú rizikové a protektívne faktory, ktoré ovplyvnia ich úspešnosť v systéme starostlivosti, alebo naopak, ktoré ich ohrozujú.

To všetko s cieľom podporiť návrh vylepšení v systéme starostlivosti, ktorý by bol prospešným pre všetky zúčastnené strany.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Pavlína Danhofer a kolektív

Dětská neurologie zahrnuje celou řadu diagnóz, které jsou způsobeny onemocněním mozku, míchy a periferních nervů a svalů. Dětský neurolog nejčastěji řeší epilepsie, bolesti hlavy, dětské mozkové obrny, zánětlivá onemocnění mozku, nervosvalová onemocnění a další. Jak lze ale neurologické diagnózy, které mají svůj původ v CNS, oddělit od psychiatrických onemocnění? Procesy, které probíhají v neurálních sítích, jsou velmi komplexní a jednotlivé neurologické a psychiatrické projevy tvoří jakési kontinuum, prolínají se a často velmi intenzivně kombinují. Psychiatrické projevy u neurologických onemocnění však mohou mít svá specifika a někdy striktní rozdělení na neurologii a psychiatrii možné není. Naše poznání o komplexnosti neurálních sítí je čím dál hlubší a oba obory více a více splývají. Stejně tak jak byla neuropsychiatrie v minulosti ukotvena jako samostatný obor (a to až do 50. let minulého století), tak se možná dočká ještě své renesance a interdisciplinární péče, která už tak je v  oboru dětské neurologie zásadní, získá ještě více na důležitosti.
Kniha se klade za cíl podívat se především na dětské neurologické diagnózy více komplexně, interdisciplinárně. Snaží se definovat specifika psychiatrických komorbidit u neurologických onemocnění v dětském věku, a to nejen z patofyziologického pohledu, ale i z pohledu různých terapeutických specifik. Kniha zahrnuje základní psychiatrické a neurovývojové poruchy v dětském věku. Věnuje se i základní fyziologii a anatomii, neuropsychologickým vyšetřovacím metodám a psychiatrickým komorbiditám u neurologických onemocnění v dětském věku.
Kniha je určena pro dětské neurology, psychiatry, pediatry a psychology.

Jozef Kafka

Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre pozná­vanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostat­ných živých tvorov.

Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej inter­pretácie prekračujú zistené fakty.

V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a  iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci  rozlišujem tieto dve úrovne:

• bazálne vedomie,
• rozvinuté vedomie.

Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež po­zornosť a gnostické rozpoznávanie, teda  idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebareali­záciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.

Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom sve­te ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.

Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomo­vania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jest­vujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individua­litou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spo­chybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prí­tomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od    ostatných preja­vov mozgovej činnosti.

Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie    a možno ju rozdeliť do troch okruhov:

V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji ve­domia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú ana­lýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj je­ho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinu­tom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe  jej porúch ale aj možnosti rozlí­šenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.