Na pomedzí Východu a Západu. Vybrané kapitoly z dejín východných kresťanov na Slovensku

E-kniha

Renáta Panocová

Vysokoškolská učebnica Basic Concepts of Morphology  je určená študentom bakalárskeho stupňa štúdia študijných programov britské a americké štúdiá, anglický jazyk (francúzsky jazyka/nemecký jazyk) pre európske inštitúcie a ekonomiku  a filologicky zameranému štúdiu. 

Cieľom učebnice je oboznámiť študentov s kľúčovými termínmi a pojmami, ktoré študentov povedú k teoreticky náročnejším javom. Učebnica je primárne pre slovenských študentov anglického jazyka, čo vysvetľuje, že väčšina uvedených príkladov je z angličtiny. Postupne sú pridávané príklady zo slovenčiny, nemčiny, francúzštiny, maďarčiny ako aj menej známych jazykov. Takýto prístup by mal študentov pripraviť tak, aby samostatne zvládli morfologickú analýzu.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Vladimír Leško - Věra Schifferová - Róbert Stojka - Pavol Tholt  a kol.

Filozofické dedičstvo Jana Patočku ponúka vo svojom celku významné reflektovanie novovekého filozofického myslenia. V našich doterajších domácich historicko-filozofických skúmaniach sa však doposiaľ tejto skutočnosti venovala len veľmi malá pozornosť. Z uvedeného dôvodu je preto prirodzené, že sa chceme po prvýkrát pokúsiť o celostnejšie zachytenie Patočkovho chápania novovekej filozofie. Kolektívna monografia Patočka a grécka filozofia, ktorú sme spracovali ako prvý výstup riešenia projektu APVV, dostáva tak svoje pokračovanie v druhej monografii Patočka a novoveká filozofia. Zavŕšenie nášho úsilia bude potom predstavovať kolektívna monografia Patočka a filozofia 20. storočia.

V predkladanej práci nám ide o predstavenie rozhodujúceho odkazu novovekej filozofie v Patočkovom filozofickom diele. Význam jeho filozofickej výpovede k tomuto dejinno-filozofickému útvaru je prekvapujúco stále živým, aktuálnym filozofickým dedičstvom, bez pochopenia ktorého sa dá len veľmi ťažko komplexne uchopiť hodnota Patočkovho filozofického odkazu. Tomuto poznaniu sme podriadili ako výber, tak aj obsahové naplnenie jednotlivých kapitol našej novej práce.

Renáta Orosová (výkonný redaktor)

Vedecko-odborný časopis Edukácia je zameraný na problematiku vzdelávania a výchovy v oblasti základného, stredného a vysokého školstva. Zreteľ kladie na súčasný stav a perspektívy edukačnej praxe, aktuálne aspekty pregraduálnej prípravy učiteľov, sociálnej pedagogiky, špeciálnej pedagogiky, ako aj pedagogické a psychologické aspekty výchovy v základných výchovných inštitúciách z pohľadu širokej pedagogickej verejnosti. Je určený vedeckým pracovníkom, mladým vysokoškolským učiteľom, doktorandom, ako aj odborným a pedagogickým pracovníkom, s cieľom prezentovať trendy v edukácii a vyvolať diskusiu k aktuálnym otázkam prezentovaných oblastí výchovy a vzdelávania.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)