Sociálne a politické analýzy 2-2012

Jozef Bavoľár - Ján Ferjenčík - Pavol Kačmár

Učebnica pokročilých štatistických metód v behaviorálnych s sociálnych vedách je určená študentom týchto vied, ako aj tým, ktorí sa vo svojej výskumnej praxi stretávajú s riešením stredne náročných výskumných otázok, pre zvládnutie ktorých nie je postačujúca znalosť základných štatistických metód. Učebnica na nich stavia, jej jadro však tvoria štatistické metódy, ktoré sa sústredia najmä na zachytenie multivariačných vzťahov. V úvodnej kapitole sú uvedené základné princípy testovania nulových hypotéz ako základ uvádzaných metód, pričom sú zohľadňované najnovšie trendy zamerané na otvorenosť a replikovateľnosť výskumov. Každá z nasledujúcich kapitol je venovaná vybranej metóde, prípadne skupine metód. V úvodných kapitolách sú to lineárna a logistická regresia, na ktoré nadväzuje sledovanie mediačných a moderačných efektov. Druhý veľký celok tvoria metódy skupinového porovnávania, kde sú vysvetlené rôzne alternatívy analýzy rozptylu (jednovchodná, viacvchodná, pre nezávislé výbery, opakovaná, zmiešaná), ich neparametrické alternatívy, multivariačná analýza rozptylu a analýza kovariancie. V záverečných kapitolách sú najprv prezentované dve metódy zachytávajúce podobnosti či vzťahy medzi objektmi (zhluková analýza, faktorová analýza), následne sú uvádzané princípy modelovania štrukturálnymi rovnicami. V každej kapitole je po vysvetlení účelu metódy a jej základných princípov demonštrované jej použitie na konkrétnom príklade, ponúkané sú aj návody pre výpočet v troch štatistických programoch – SPSS, Jamovi a JASP. Snahou autorov je poskytnúť učebnicu, kde záujemcovia aj bez hlbšieho matematického základu budú schopní porozumieť prezentovaným štatistickým postupom, zvoliť si pre nich ten najvhodnejší, a následne ho aj použiť na svojich dátach.

E-kniha

Peter Fedorčák

Pri štúdiu renesancie existuje viacero kritických, kľúčových pojmov a vzťahov, ktoré je potrebné charakterizovať s prihliadnutím na to, že nie je možné nájsť na žiadnu z nich definitívnu odpoveď a uspokojivé riešenie.

Tieto problémové body sú: vzťah k antike; prepojenie so stredovekom; premena na manierizmus a barok; realizmus a zosvetštenie v umení; individualita renesančného umelca; príčiny vzniku renesančného umenia v Taliansku, jeho determinanty a stimulátory a oddelenie tejto analýzy od analýzy vzniku a rozvoja umenia ako takého (nielen renesančného); regionálne rozdiely v rámci Talianska; chronologické vymedzenie renesancie; pojmy stredovek a novovek; miera umeleckého vplyvu byzantského, gotického a románskeho umenia na renesančné umenie. Samotný termín renesancia, jeho obsah a existencia, sú témou diskusie so študentmi, keďže tí sa pri tom učia, ako také termíny vznikli a vznikajú, akým spôsobom sa im pridáva obsah a ako sa tento obsah mení počas historického diskurzu, ako na jednu tému existuje pluralita názorov a viacero metodologických postupov výskumu, ktoré vytvárajú jednotlivé školy a prúdy.

V rámci nich študenti vidia význam osobností z radov historikov a porovnávajú ich koncepty. Zároveň študenti môžu pozorovať ich argumentáciu a logické postupy, ktorými podporujú svoje tvrdenia. Sloboda tvorby termínov a pojmov respektíve ich nových definícií nesmie stáť na neznalosti faktov, ale s ich množstvom rastie variabilita ich interpretácie. Tento predmet má pri takto nastavenom prístupe potenciál, ktorý v plnej miere využívame na seminároch a prednáškach, o téme diskutovať a formulovať antitézy k zdanlivo zjavným tézam.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Soňa Gabzdilová

Vzdelávací systém (školstvo) je jedným z najúčinnejších nástrojov formovania mladej generácie v každej vyspelej spoločnosti. V školách sa utvára nielen vzdelanostná báza nutná pre plnenie požiadaviek v hospodárstve a v spoločenskej sfére, ale taktiež sa formuje národná a ideová identita každého člena spoločnosti. Škola má určujúci podiel na tvorbe pozitívnych hodnôt, ale môže byť aj živnou pôdou xenofóbie a rasistických postojov. Nezastupiteľnú úlohu má škola vo vytváraní národného povedomia, stotožnenia sa s vlastným národom, jeho históriou, hrdinskými činmi predkov a so zmyslom existencie.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska došlo v strednej Európe k fundamentálnym geopolitickým zmenám. Jednou z nich bol vznik Československa, štátu založeného na radikálne odlišných princípoch než bolo predvojnové Uhorsko. Zakladatelia Československej republiky (ČSR), osobnosti, ktoré rozhodujúcim spôsobom určili charakter politického zriadenia v novovzniknutej republike, nepatrili k privilegovaným vrstvám predošlého režimu. Na rozdiel od Uhorska, kde takmer bez výnimky kontrolovala politickú moc šľachta, elitu v Československu tvorili muži, ktorí boli radikálnymi kritikmi Rakúsko-Uhorska. Výstižným príkladom bola najvplyvnejšia osobnosť medzivojnového Československa, prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Napriek svojmu pôvodu Masaryk bol Čechmi i Slovákmi vnímaný ako zakladateľ štátu, legendárna postava, ktorá politickým a spoločenským vplyvom ďaleko presahovala právomoci prezidentského úradu. 

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Mária Fedorčáková - Miriama Filčáková

Predložená publikácia sa zaoberá dejinami filozofického vzdelávania v Košiciach od jeho počiatkov až do založenia súčasnej Filozofickej fakulty UPJŠ v roku 2007. Počiatky filozofického vzdelávania v Košiciach súvisia so založením Košickej univerzity v roku 1657, ktorá mala dve fakulty – Filozofickú a Teologickú fakultu.

Publikácia sa venuje výučbe filozofie na tejto fakulte a uvádza významných učiteľov a študentov univerzity. Zároveň sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvnili postupné degradovanie filozofického štúdia z univerzitnej úrovne na úroveň gymnázia počas transformácie nástupníckych inštitúcií Košickej univerzity na konci 18. a v 19. storočí. Druhá časť publikácie sa zaoberá vývojom vysokého školstva po druhej svetovej vojne a založením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Uvádza historické okolnosti vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove a jej stručné dejiny. Napokon sa v publikácii autorky venujú novodobému vývoju filozofického vzdelávania po roku 1989 a okolnostiam rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a opätovnému založeniu Filozofickej fakulty v roku 2007. Posledná kapitola publikácie sa venuje stručným dejinám súčasných budov FF UPJŠ.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)