Študentská vedecká konferencia XII.

Vladimír Leško - Věra Schifferová - Róbert Stojka - Pavol Tholt  a kol.

Filozofické dedičstvo Jana Patočku ponúka vo svojom celku významné reflektovanie novovekého filozofického myslenia. V našich doterajších domácich historicko-filozofických skúmaniach sa však doposiaľ tejto skutočnosti venovala len veľmi malá pozornosť. Z uvedeného dôvodu je preto prirodzené, že sa chceme po prvýkrát pokúsiť o celostnejšie zachytenie Patočkovho chápania novovekej filozofie. Kolektívna monografia Patočka a grécka filozofia, ktorú sme spracovali ako prvý výstup riešenia projektu APVV, dostáva tak svoje pokračovanie v druhej monografii Patočka a novoveká filozofia. Zavŕšenie nášho úsilia bude potom predstavovať kolektívna monografia Patočka a filozofia 20. storočia.

V predkladanej práci nám ide o predstavenie rozhodujúceho odkazu novovekej filozofie v Patočkovom filozofickom diele. Význam jeho filozofickej výpovede k tomuto dejinno-filozofickému útvaru je prekvapujúco stále živým, aktuálnym filozofickým dedičstvom, bez pochopenia ktorého sa dá len veľmi ťažko komplexne uchopiť hodnota Patočkovho filozofického odkazu. Tomuto poznaniu sme podriadili ako výber, tak aj obsahové naplnenie jednotlivých kapitol našej novej práce.

E-kniha

Mária Fedorčáková - Miriama Filčáková (eds.)

Zborník príspevkov z 12. vedeckej konferencie mladých historikov, ktorú zorganizovala Katedra histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Štátnym archívom v Košiciach a Slovenskou historickou spoločnosťou pri SAV 12. októbra 2022

Témou konferenčného zborníka z vedeckej konferencie doktorandov je problematika prameňov, ich interpretácie a využívania súčasných digitálnych technológií pri ich skúmaní a sprístupňovaní. Zborník tvorí 7 príspevkov od autorov pôsobiacich na slovenských a českých univerzitách.

Digitalizácii pečatí sa venuje príspevok Barbory Borůvkovej. Problematikou budovania cestnej siete v novovekom Francúzsku a písomným a kartografickým prameňov sa venuje Michael Dudzik. Trendy digitalizácie v slovenských archívoch a ich vnímanie bádateľmi spracovala vo svojej štúdii Miriama Fialkovičová. Miriama Filčáková sa zaoberala prameňmi k dejinám terciárneho vzdelávania v Košiciach v súvislosti so založením UPJŠ. Možnosťami výskumu prameňov k elektrifikácii Slovenska sa zaoberá štúdia Dominika Hrtusa. Ondrej Šály vo svojom príspevku spracoval listy poddaných v 18. storočí ako prameň k hospodárskym dejinám. Možnostiam výskumu cirkevných dejín Užskej stolice v novoveku sa venuje Vavrinec Žeňuch.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Príspevky v oblasti psychológie mieria do aktuálnej problematiky normatívnych presvedčení a postojov v konzumácii alkoholu, do charakteristiky osamelosti, do otázok osobnosti žiaka a percepcie interakčného štýlu učiteľa, uvažuje sa v nich o hyperexcitabilite (nadmernej psychickej vzrušivosti), o teorémach výskumu nespravodlivosti, o základných pojmoch a ich teoretických väzbách z oblasti výskumu sebaregulácie v kontexte exekutívnych funkcií. V priestore filozofie sa autori zameriavajú na niektoré aspekty diel svetového filozofického prúdenia (Heidegger, Wittgenstein, Plotinos, Descartes, Patočka).

V odbore literárnej vedy (slovakistiky) sa uvažuje o modelovaní témy smrti v prozaickom texte, o obraze technologického pokroku filmu vo vesmírnom science fiction a o prekladovom diele K. Strmeňa Návštevy (Antológia svetovej lyriky).

V oblasti sociálnej práce autori predkladajú svoje príspevky o aktuálnych trendoch v prevencii syndrómu vyhorenia v pomáhajúcich profesiách, o využití logoterapie v náhradnej rodinnej starostlivosti, o niektorých faktoroch umožňujúcich vznik, priebeh a šírenie sociálne patologických javov („kyberšikany“), o religiozite a hodnote ľudského života a predkladá sa empirická analýza kompetencií sociálneho pracovníka v inštitucionálnej starostlivosti pre ľudí s mentálnym postihnutím.

V príspevku z odboru politológia sa analyzujú vybrané inštitúcie a dokumenty patriace pod európsky systém ochrany ľudských práv a z odboru britských a amerických štúdií sa skúma vzťah metafory a metonymie v procese interpretácie významu nových kompozít v angličtine.

Stiahnite si e-knihu zadarmo(pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Zlatica Plašienková (eds.)

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dvesto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedricha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.  

Filozofickú konferenciu pod názvom Hegelova „Fenomenológia ducha“ a súčasnosť venovanú Hegelovej práci Fenomenológia ducha programovo pripravila a dňa 4. októbra 2007 v Košiciach zrealizovala Katedra filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave. 

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)