Pravdou proti praude „Nie je to pravda, ale mohla by byť“

E-kniha

Gabriel Eštok

Vysokoškolská učebnica Občianstvo Európskej únie je vnútorne rozdelené do štyroch častí. Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku občianstva v historickom kontexte (koncepcie občianstva v staroveku, stredoveku a v novoveku).

Druhá kapitola sa zaoberá teoretickým predstavením občianstva. Prichádza s charakteristikou občianstva, predstavuje spôsoby nadobúdania a straty občianstva a premenami občianstva v kontexte globalizácie a multikulturalizmu.

Tretia kapitola sa zameriava samotným občianstvom Európskej únie, jeho historickým vývojom a procesom zavedenia a posilňovania občianstva v Európskej únii.

Štvrtá kapitola predstavuje konkrétne práva občanov vyplývajúce z občianstva Európskej únie – právo na voľný pohyb, právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávnych obcí a voľby do Európskeho parlamentu, právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu na území tretej krajiny, právo obrátiť sa petíciou na inštitúcie Európskej únie, právo na prístup k dokumentom inštitúcií a orgánov Únie a právo na iniciatívu občanov Európskej únie.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Zlatica Plašienková (eds.)

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dvesto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedricha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.  

Filozofickú konferenciu pod názvom Hegelova „Fenomenológia ducha“ a súčasnosť venovanú Hegelovej práci Fenomenológia ducha programovo pripravila a dňa 4. októbra 2007 v Košiciach zrealizovala Katedra filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave. 

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško, Róbert Stojka a kol.

Kolektívna monografia Leško, V. – Róbert Stojka a kol.: Heidegger, metafyzika a Gréci (Košice: UPJŠ 2016, 695 s.) je prvým historicko-filozofickým pokusom na Slovensku, ale aj v širších zahraničných kontextoch, vysporiadať sa s takto zvolenou ústrednou témou Heideggerovho diela. Práca je členená do troch základných časti. V prvej, ktorá je nazvaná od Augustína k Aristotelovi, autori jednotlivých kapitol skúmajú genézu Heideggerovho vzťahu ku gréckej filozofii a skúmanie hlavnej Heideggerovej otázky – otázky bytia - od jeho prvých prednáškových kurzov k Aristotelovej filozofii z rokov 1921/1922 až do roku 1929, keď mu vychádza práca k Aristotelovej Metafyzike. Naše skúmanie jednoznačne potvrdzuje skutočnosť, že v týchto Heideggerových raných textov (prednáškových cyklov) sa postupne rodia všetky dôležité filozofické pozície, ktoré mali svoje zavŕšenie v práci Bytie a čas.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

Vladimír Leško - Věra Schifferová - Róbert Stojka - Pavol Tholt  a kol.

Filozofické dedičstvo Jana Patočku ponúka vo svojom celku významné reflektovanie novovekého filozofického myslenia. V našich doterajších domácich historicko-filozofických skúmaniach sa však doposiaľ tejto skutočnosti venovala len veľmi malá pozornosť. Z uvedeného dôvodu je preto prirodzené, že sa chceme po prvýkrát pokúsiť o celostnejšie zachytenie Patočkovho chápania novovekej filozofie. Kolektívna monografia Patočka a grécka filozofia, ktorú sme spracovali ako prvý výstup riešenia projektu APVV, dostáva tak svoje pokračovanie v druhej monografii Patočka a novoveká filozofia. Zavŕšenie nášho úsilia bude potom predstavovať kolektívna monografia Patočka a filozofia 20. storočia.

V predkladanej práci nám ide o predstavenie rozhodujúceho odkazu novovekej filozofie v Patočkovom filozofickom diele. Význam jeho filozofickej výpovede k tomuto dejinno-filozofickému útvaru je prekvapujúco stále živým, aktuálnym filozofickým dedičstvom, bez pochopenia ktorého sa dá len veľmi ťažko komplexne uchopiť hodnota Patočkovho filozofického odkazu. Tomuto poznaniu sme podriadili ako výber, tak aj obsahové naplnenie jednotlivých kapitol našej novej práce.