História

E-kniha

Anna Tkáčová

Hlavnou témou tejto publikácie sú Rómovia, ich postavenie a život v Uhorsku, konkrétne v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici v druhej polovici 18. storočia, najmä podľa súpisov vykonávaných za vlády Márie Terézie a Jozefa II. Práca je rozdelená do šiestich kapitol a štrnástich podkapitol. Obsahuje tri obrázky, dvadsaťosem tabuliek a dvadsaťdeväť grafov. Úvodná kapitola sa zaoberá stavom výskumu sledovanej problematiky (t. j. Rómami v druhej polovici 18. storočia) u autorov 18. storočia až po súčasných autorov, ktorí sa ňou zaoberali alebo ešte stále zaoberajú.

V prvej kapitole sa autorka stručne zmieňuje o indickom pôvode Rómov, o sociálnej príslušnosti rómskych predkov, o odchode Rómov z Indie, ich migrovaní až po príchod do Uhorska, ako aj o pomenovaniach Rómov, ktoré dostali od okolitého sveta. Ďalej sa zmieňuje o prvých správach o Rómoch v Uhorsku a na území dnešného východného Slovenska, ako aj o ich postavení v Uhorsku do prvej polovice 18. storočia.

V druhej kapitole sa autorka dotýka života Rómov v Abovskej, Šarišskej a v Turnianskej stolici vo svetle archívnych materiálov z druhej polovice 18. storočia a uvádza administratívno-správne členenie týchto stolíc v tomto období.

V tretej kapitole rozoberá kráľovské nariadenia osvietenských panovníkov Márie Terézie a Jozefa II., týkajúce sa Rómov, a stručne popisuje politickú situáciu a riešenie sociálno-ekonomických otázok v Uhorsku v druhej polovici 18. storočia.

Vo štvrtej kapitole sa podrobne venuje súpisom Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici počas vlády Márie Terézie a Jozefa II., ich cieľom, charakteristike, prínosom, ako aj ich nedostatkom a uvádza metodiku číselného a grafického spracovania týchto súpisov.

Piata kapitola obsahuje celkové grafické porovnanie a vyhodnotenie súpisov Rómov zo všetkých troch stolíc. Celkové poznatky o živote Rómov v Abovskej, Šarišskej a Turnianskej stolici sú uvedené v šiestej, záverečnej kapitole.

Hlavným zistením tohto výskumu je, že regulácia Rómov bola zrealizovaná len s minimálne úspešnými (z pohľadu panovníkov) výsledkami, pretože dotknuté rómske rodiny kočovali naďalej tak počas, ako aj po regulácii. Praktizovali tzv. „skryté kočovanie“.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

 Erik Štenpien 

Rok 1848 bol ako je známe v mnohom prelomový. Znamenal zmenu spoločenských i právnych pomerov prakticky v celej Európe. Revolúcie znamenali zrod nových typov štátov – staré feudálne vzťahy boli nahradené modernou spoločnosťou založenou na báze rovnosti občanov. Záleží samozrejme od rozvoja danej krajiny, ako skoro pristúpili jej občania k revolučným zmenám. Už pred rokom 1848 v niektorých krajinách Európy vznikol pomerne moderný systém súdov, procesné predpisy boli tiež čoraz jasnejšie. „Spanilá jazda“ Napoleona Bonaparta krajinami západnej Európy síce bola spojencami zastavená, jeho právo však porážkou pri Waterloo neutrpelo žiadnu ujmu. Naopak – procesné predpisy zavedené Napoleonom I. začínajú svoje víťazné ťaženie až po jeho páde. Veľkolepé ťaženie – nie len do Európy, ale aj na iné kontinenty. Nie je úlohou tejto publikácie komplexne zmapovať dejiny procesného práva. Dielo má predovšetkým ambíciu byť učebnicou dejín procesného práva v prvom rade slúžiacou predmetu „Dejiny procesného práva do roku 1848“. Môže však byť dobrou pomôckou pre odbornú aj laickú verejnosť, ktorá sa o problematiku dejín súdnictva v Európe i u nás zaujíma. 

 Miroslav Mydlík - Július Vajó (eds.)