Filozofia a dejiny filozofie (e-knihy)

E-kniha

Ján Hreško

Táto didaktická príručka je určená pre učiteľov a lektorov, ktorí prevedú nových čitateľov Danteho Komédiou a jej prvou kantikou – Peklom. Literárny sprievodca má byť pomocou pri štúdiu najvýznamnejšieho európskeho stredovekého literárneho diela a jeho kultúrneho kontextu. Nepokúša sa o nový vedecký príspevok v danteologickom bádaní, ale zameriava sa na využitie metódy riadeného čítania v študijnej skupine a otvorenie zmysluplných diskusií o hlavných otázkach Pekla. Pod vedením učiteľa sa študenti môžu aktívne zapojiť do objavovania motívov a hodnotového sveta vybraného starobylého literárneho diela – prameňa, ktorý nemôže byť nahradený žiadnym prerozprávaním. Navrhovaná interpretácia je založená na odborných komentároch, ktoré majú prehĺbiť pochopenie textu; ku každej lekcii je navyše priložená výberová bibliografia. Sprievodca obsahuje tematické úvody, ktoré predstavujú Danteho Alighieriho ako autora a súčasne hlavnú postavu tohto diela. Ďalej obsahujú starostlivo vybrané otázky na porozumenie textu a rozprúdenie diskusie počas seminárneho čítania vybraných spevov Pekla. Publikácia je obohatená o špeciálne lekcie venované iným súvisiacim literárnym a umeleckým dielam. Súčasťou sprievodcu sú pôvodné ilustrácie a bohatý obrazový materiál. Pripravený kurz tak nadväzuje na tradičný štýl učenia sa prostredníctvom seminárneho čítania najlepších autorov, ktorý je doposiaľ súčasťou kurikula liberal arts colleges, a inovatívnym spôsobom ho pozmeňuje.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu.

Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím.

V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete.

Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Predkladaný zborník je pre mnohých doktorandov prvým vstupom do publikačného prostredia vedeckých žánrov. Štúdie v takýchto prípadoch obsahujú esencie budúcich dizertačných prác, ktoré predstavujú tvorivý vrchol doktorandského štúdia. Okrem možnosti publikovať vedecké výstupy pre doktorandov považujeme zborník aj za priestor stretávania sa rôznych odborov a ich vzájomného obohacovania. Interdisciplinarita však nie je menovateľom len zborníka ako celku, ale aj niektorých štúdií.

Najvýraznejšie presahy sledujeme v odbore literárnej vedy. Tradičný predmet výskumu umeleckých textov sa v jednotlivých štúdiách obohacuje o rozmer skúmania divadelného a filmového diela (Peter Getlík), lingvistickej problematiky frazém (Ivana Hudiková), hudobného aspektu (Terézia Kulíková), výtvarného umenia (Dominika Petáková) a digitálneho priestoru nových médií (Alexandra Popovičová). Z ďalších odborov spomeňme štúdiu Miroslavy Süčovej Vernarskej, ktorá smeruje svoj výskum z oblasti psychológie do sociologických a lingvisticko-komunikačných kontextov (koncept metafory), či opačne, príspevok Zuzany Šoltésovej a Dušana Šlosára, skúmajúci psychologický fenomén porúch príjmu potravy z pozície ich vlastného vedeckého zázemia – sociálnej práce.

V obidvoch spomenutých odboroch nájdeme aj príspevky s tradičným predmetom výskumu. Nikola Fabiny z odboru psychológie analyzuje očakávania dôsledkov v kontexte výberu a dosahovania cieľa. Štúdia v dvojautorstve Jany Plavnickej a Dušana Šlosára z katedry sociálnej práce prezentuje z viacerých perspektív analýzu prekážok v integračnom procese imigrantov na Slovensku. V hraniciach vlastnej disciplíny sa pohybujú aj oba príspevky z oblasti filozofie. Juraj Brenišin interpretuje etický aspekt diela Fons vitæ novoplatonika Avicebrona a Michal Kručko predstavuje nedokončené dielo Edmunda Husserla z komparatívnej perspektívy jeho dvoch žiakov Jana Patočku a Romana Ingardena. Záverečná štúdia zborníka od Lukáša Lukačína (písaná v anglickom jazyku) sleduje sémanticko-gramatickú kategóriu modálnosti slovies MAY a CAN v právno-administratívnych dokumentoch Európske únie.

Zastúpenie študijných odborov, ale aj individuálnych tvorivých výkonov doktorandov v zborníku Doktorandské miscelaneá 4 je teda podľa očakávaní pestré. Širšej akademickej obci predkladáme publikáciu ako reprezentatívny prehľad trendov v uvažovaní mladých vedcov naprieč spektrom humanitných a spoločenských odborov doktorandských študijných programov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Lukáš Šutor

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)