Filozofia a dejiny filozofie (e-knihy)

E-kniha

Kristína Bosáková

Predkladaná vysokoškolská učebnica filozofickej antropológie je určený študentom tak jednoodborovej filozofie, ako aj filozofie v dvojodborovej kombinácii s iným smermi, prírodovedných alebo humanitných vied. Učebnica si kladie za cieľ nielen uviesť študentov do základov modernej filozofickej antropológie, ale má aj didakticko-filozofické zameranie. To je badateľné nie len v teoretickej časti jednotlivých kapitol, ale prejavuje sa to najmä v podobe úryvkov z pramenných textov, obsiahnutých na záver každej kapitoly a následných otázok, určených na analýzu týchto textov.

Cieľom práce nie je len priblíženie dôležitých, filozoficko-antropologických otázok študentom filozofie, ale aj možnosti, ako o týchto otázkach učiť v budúcej pedagogickej praxi. Učebnica má preto veľký význam aj pre nepedagogický smer štúdia, no snáď ešte väčší pre študentov pedagogických smerov a budúcich učiteľov.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Piaty zväzok Doktorandských miscelaneí vznikol ako konferenčný zborník. Navracia sa tým k prvotnej myšlienke celého projektu, vytvoriť publikačný priestor pre príspevky začínajúcich vedcov.

Prvé dve čísla Doktorandských miscelaneí tvorili výstupy z katedrových seminárov, v rámci ktorých prebiehali interné diskusie. V porovnaní s priamym publikovaním sa ukazuje ako prínosnejšie, keď si doktorandi môžu overiť svoje prvé výskumné výsledky viacfázovo a prezentovať sa rozmanitejšími spôsobmi (získať viac poslucháčov a čitateľov). Rozsah textov jednotlivých príspevkov prvých dvoch čísel bol prispôsobený dĺžke vystúpení, tento úzus sa vynechaním seminárov v predchádzajúcich číslach mierne rozkolísal.

V aktuálnom čísle sú rozsahy štúdií o čosi vyrovnanejšie. Pridanou hodnotou piateho zväzku bolo stretnutie všetkých prispievateľov na spoločnej konferencii, Jesennej škole doktorandov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá sa konala 17. 10. 2018 a 18. 10. 2018 v Danišovciach.

Domnievame sa, že táto jedinečná – pre mnohých prvá – skúsenosť s aktívnym vystupovaním na vedeckom podujatí mohla prispieť k lepšej finálnej verzii predkladaných príspevkov. Zároveň umožnila doktorandom rozšíriť si obzory v rámci humanitných a spoločenských odborov, minimálne v rozpätí aktuálne riešených dizertačných výskumov.

Lukáš Šutor

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Cieľom monografie je poukázať na závažný problém interpretácie sokratovskej otázky, pretože charakter jej uchopenia predstavuje zároveň aj spôsob interpretačného prístupu k dejinám filozofie, resp. v našom prípade k interpretácii Sokrata a Platona. Že sokratovskú otázku je možné uchopiť diametrálne odlišne, mimo iných ukázali aj Patočka a Nietzsche. Prvý z obidvoch sa k Sokratovi hlási a originálnym spôsobom jeho otázku aktualizuje pre súčasnosť. Druhý je k Sokratovi ambivalentný, ale v konečnom dôsledku ho označí za dekadenta.

V prvej časti monografie je predstavená Patočkova charakteristika povahy ľudskej existencie, ktorú sám autor formuluje ako jednotnú, morálne pevnú. Patočka z tejto pozície interpretuje sokratovskú otázku ako starostlivosť o dušu, o jej dobro, pričom otázku dobra neodvodzuje z niečoho pozitívne vymedzeného, ale z celku sveta, ktorý svojou neustálou otvorenosťou môže byť vymedzený iba negatívne. Táto sféra negativity je pre Patočku niečím nesmierne pozitívnym, lebo transcendencia k nej človeka od relatívnych dobier pozdvihuje k celkovému zmyslu a tým ho robí morálne zdatným v pravom slova zmysle. Dobro, t. j. požiadavka k vzmachu, k obratu človeka od sveta veci k celku sveta je preň programom, ktorý prvý svojim vediacim nevedením formuloval práve Sokrates.

Druhá časť práce je venovaná Nietzscheho koncepcii založenej na ne-jednote ľudskej existencie, ktorá nie je odvodená z celku sveta, z celkového zmyslu, ale zo zmyslu situačného. Nietzsche sa usiluje preukázať, že v každej situácii je ľudská existencia vystavená dvom opačným hľadiskám, pri ktorých nie je možné rozhodnúť, ktoré je správne. Dochádza k záveru, že obe hľadiska sú si vzájomne rovnocenné a v tejto rovnocennosti aj vzájomne podmienené, čo znamená, že k dobru, ku zmyslu situácie je blahodarnou podmienkou práve jeho opak, t. j. to, čo zmysel ohrozuje, čo predstavuje stratu zmyslu (a opačne). Túto rovinu označuje ako imorálnu, ako sféru, v ktorej si ľudská existencia tvorí zmysel mimo myslenia v protikladoch dobra a zla.

Záver práce je otvorený, lebo ako sa ukazuje, pre obe koncepcie nemáme spoločného menovateľa, ktorý by mohol rozhodnúť o správnosti jednej alebo druhej koncepcie. Práve v tomto spočíva, že sokratovská otázka zostáva vážnym filozofickým problémom aj dnes.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Štefan Jusko

Podnetom k vzniku tejto monografie boli moje dve štúdie k Heideggerovej interpretácii Nietzscheho myšlienok vôle k moci a večného návratu jedného a toho istého, publikované v práci Heidegger a novoveká metafyzika, ktorá vyšla vďaka Agentúre na podporu výskumu (APVV-14-0706) pod vedením V. Leška a M. Sobotku. V predkladanej monografii obidve štúdie ponúkam v rozšírenej (zvlášť „Vôľa k moci ako umenie“) a dopracovanej verzii („Večný návrat jedného a toho istého“) a prikladám v nim aj tretiu kapitolu, v ktorej obraciam pozornosť na otázku zmyslu interpretácie filozofického textu, ktorý je už interpretáciou iného textu.

Pri hľadaní primeraného uchopenia otázky zmyslu interpretácie prichádzam k záveru, že – vo všeobecnosti – zmyslom interpretácie je hľadanie produktívnej stránky interpretovaného textu, a tá môže byť odkrytá iba vtedy, ak interpretátor do interpretovaného textu dokáže vstúpiť otvorene a pokiaľ možno nezaujato; ak sa interpretujúci neotvorí interpretovanému, ak sa sám nenechá predmetným textom interpretovať, interpretácia zostáva uzamknutá. Domnievam sa, že bez vzájomnej otvorenosti interpretujúceho a interpretovaného žiadna interpretácia nemá zmysel a obyčajne je buď jej odmietnutím alebo dezinterpretáciou, násilím.

V tretej kapitole, ktorú považujem za nosnú, sa pokúšam o „vyváženie“ interpretačného kontextu „Heidegger – Nietzsche“ prvých dvoch kapitol skrze reverzibilný kontext „Nietzsche – Heidegger“, pravda, s istým rizikom, že moja interpretácia Nietzsche14 ho myslenia, resp. jeho myšlienok večného návratu toho istého a vôle k moci je len mojou, aj keď nechce byť dezinterpretáciou. Napokon ambíciou tretej kapitoly je hľadanie (či nájdenie?) prienikov obidvoch filozofov, pričom za jeden z nich – a to za prienik, ako sa zdá, rudimentárny – považujem Heideggerovo bytie vo svete, viac však v tej podobe, ako ho uchopil Nietzsche. Je to práve on, kto vyzýva k vlastnému postoju k svetu, k tomu, čo znamená byť vo svete.

Výzvou pre mňa a možno aj pre čitateľa tejto monografie je zostať verný sám sebe, čo nie je možné inak, ako zotrvať v kontexte vzájomnej interpretácie interpretujúceho a interpretovaného a to nezávisle na tom kto/čo je interpretujúci a kto/čo je interpretovaný, lebo kontext bytia vo svete spoluvytvárajú vždy obe stránky.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Lukáš Šutor (ed.)

Predkladaný zborník je pre mnohých doktorandov prvým vstupom do publikačného prostredia vedeckých žánrov. Štúdie v takýchto prípadoch obsahujú esencie budúcich dizertačných prác, ktoré predstavujú tvorivý vrchol doktorandského štúdia. Okrem možnosti publikovať vedecké výstupy pre doktorandov považujeme zborník aj za priestor stretávania sa rôznych odborov a ich vzájomného obohacovania. Interdisciplinarita však nie je menovateľom len zborníka ako celku, ale aj niektorých štúdií.

Najvýraznejšie presahy sledujeme v odbore literárnej vedy. Tradičný predmet výskumu umeleckých textov sa v jednotlivých štúdiách obohacuje o rozmer skúmania divadelného a filmového diela (Peter Getlík), lingvistickej problematiky frazém (Ivana Hudiková), hudobného aspektu (Terézia Kulíková), výtvarného umenia (Dominika Petáková) a digitálneho priestoru nových médií (Alexandra Popovičová). Z ďalších odborov spomeňme štúdiu Miroslavy Süčovej Vernarskej, ktorá smeruje svoj výskum z oblasti psychológie do sociologických a lingvisticko-komunikačných kontextov (koncept metafory), či opačne, príspevok Zuzany Šoltésovej a Dušana Šlosára, skúmajúci psychologický fenomén porúch príjmu potravy z pozície ich vlastného vedeckého zázemia – sociálnej práce.

V obidvoch spomenutých odboroch nájdeme aj príspevky s tradičným predmetom výskumu. Nikola Fabiny z odboru psychológie analyzuje očakávania dôsledkov v kontexte výberu a dosahovania cieľa. Štúdia v dvojautorstve Jany Plavnickej a Dušana Šlosára z katedry sociálnej práce prezentuje z viacerých perspektív analýzu prekážok v integračnom procese imigrantov na Slovensku. V hraniciach vlastnej disciplíny sa pohybujú aj oba príspevky z oblasti filozofie. Juraj Brenišin interpretuje etický aspekt diela Fons vitæ novoplatonika Avicebrona a Michal Kručko predstavuje nedokončené dielo Edmunda Husserla z komparatívnej perspektívy jeho dvoch žiakov Jana Patočku a Romana Ingardena. Záverečná štúdia zborníka od Lukáša Lukačína (písaná v anglickom jazyku) sleduje sémanticko-gramatickú kategóriu modálnosti slovies MAY a CAN v právno-administratívnych dokumentoch Európske únie.

Zastúpenie študijných odborov, ale aj individuálnych tvorivých výkonov doktorandov v zborníku Doktorandské miscelaneá 4 je teda podľa očakávaní pestré. Širšej akademickej obci predkladáme publikáciu ako reprezentatívny prehľad trendov v uvažovaní mladých vedcov naprieč spektrom humanitných a spoločenských odborov doktorandských študijných programov Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach.

Lukáš Šutor

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Zlatica Plašienková (eds.)

Filozofický svet si pripomínal v roku 2007 výnimočné výročie – dvesto rokov od prvého vydania geniálnej práce Georga Wilhelma Friedricha Hegela Fenomenológia ducha (1807). Dozaista, môžeme mať rôzne hodnotové stupnice najdôležitejších filozofických prác napísaných v dejinách filozofie, ale vyššie uvedené Hegelovo dielo by v nich určite nemalo chýbať na popredných miestach. Hegelova Fenomenológia ducha rozhodujúcim spôsobom zmenila filozofický diskurz 19. storočia a výrazne ovplyvnila aj filozofiu v 20. storočí. Málokto z veľkých filozofov si po Hegelovi mohol dovoliť nevšímavo obísť filozofické dielo vrcholného predstaviteľa nemeckej klasickej filozofie z roku 1807 a nečerpať či už pozitívne alebo kriticky z jeho filozofického odkazu.  

Filozofickú konferenciu pod názvom Hegelova „Fenomenológia ducha“ a súčasnosť venovanú Hegelovej práci Fenomenológia ducha programovo pripravila a dňa 4. októbra 2007 v Košiciach zrealizovala Katedra filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v spolupráci so Slovenským filozofickým združením pri Slovenskej akadémii vied v Bratislave. 

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Pavol Tholt (eds.)

Zborník z III. medzinárodnej filozofickej konferencie Hegel v kontextoch Heideggerovej a Patočkovej filozofie,  ktorá sa uskutočnila v dňoch 1. - 2. októbra 2009.

Filozofický zborník je prezentáciou výsledkov práce bádateľských kolektívov výskumných projektov VEGA 1/0650/08 - Heidegger a dejiny filozofie a VEGA 1/4679/07 - Asubjektívna fenomenológia Jana Patočku a dejiny filozofie riešených na katedre filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ v Košiciach.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Vladimír Leško - Pavol Tholt (eds.)

Zborník štúdií z IV. medzinárodného filozofického sympózia Dejiny filozofie ako filozofický problém, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 14. - 15. októbra 2010

Filozofický zborník je záverečnou prezentáciou výsledkov práce bádateľských kolektívov výskumných projektov VEGA 1/0650/08 - Heidegger a dejiny filozofie a VEGA 1/4679/07 - Asubjektívna fenomenológia Jana Patočku a dejiny filozofie riešených na katedre filozofie a dejín filozofie FF UPJŠ v Košiciach.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Eugen Andreanský

Predložená monografia si kladie za cieľ kriticky zmapovať chápanie pojmu možných svetov.

Prvá kapitola opisuje formovanie sémantiky možných svetov, spolu s naznačením niektorých problémov, ktoré so sebou prináša a ktoré prenikavým spôsobom odhaľoval predovšetkým W. V. O. Quine. V ďalších dvoch kapitolách sa práca zameriava na modernejšie názory na povahu možných svetov, pričom hlavná pozornosť je venovaná dichotómii medzi posibilistickým a aktualistickým prístupom k otázke modalít, popri ktorom je nevyhnutné posúdiť aj iné rozlíšenia (esencializmus - antiesencializmus, realizmus - redukcionizmus (príp. ersatzimus či fikcionalizmus), naturalizmus - nenaturalizmus a pod.). Zvýšená pozornosť je v práci špeciálne venovaná posibilizmu D. Lewisa a aktualistickým koncepciám S. Kripkeho, A. Plantingu, R. M. Adamsa, N. Reschera, D. Armstronga a J. Hintikku.

Neštandardný prístup k problematike možných svetov je zachytený vo štvrtej kapitole. Tá je predovšetkým venovaná významnej koncepcii Jaaka Hintikku, ktorá pracuje s pojmom epistemických možných svetov a dokumentuje príklon k modifikácii a relativizácii modálneho diskurzu.

Záver poskytuje zhodnotenie diskusie, ktorá sa dotýka hlavných problémov spätých s úvahami o možných svetoch.

V predkladanej monografii sú objasnené niektoré reprezentatívne koncepcie možných svetov, resp. možných indivíduí a je v nej naznačený celkový postup od posudzovania možných svetov ako ideálnych logických konštruktov cez ich relativizáciu prostredníctvom oddelených oblastí indivíduí pre jednotlivé svety a ďalej prostredníctvom vzťahu dosiahnuteľnosti až k finančným, nemožným a neštandardným možným svetom.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)