Prehľad chorobných stavov jazyka

Alžbeta Blichárová - Ľudmila Verbóová - Zuzana Benetinová - Vladimír Tancoš  - Patrícia Kollárová  - Adam Nedoroščík - Erika Štammová  - Pavel Kočan

„Patológia 2. časť (letný semester) - Praktické cvičenia pre študentov zubného lekárstva“ je druhou časťou vysokoškolskej učebnice predstavujúcou druhú polovicu výučby (letný semester). V tejto časti je popísaných 44 diagnóz, kde každej je venovaná jedna strana. V popise je uvedené poradové číslo zhodujúce sa s číslom preparátu a názov danej diagnózy. Študent sa pri každom preparáte oboznámi so základnými informáciami o danej chorobe, jej makroskopickým a mikroskopickým obrazom. Navyše je vytvorené miesto, v ktorom si študent môže zaznačiť (nakresliť) charakteristický obraz danej choroby. Preparáty v tejto učebnici sú zamerané na špeciálnu patológiu – patológiu srdca a ciev, pľúc, gastrointestinálneho, urogenitálneho systému, prsníka, pohybového  a nervového systému, kože a novorodeneckého veku. 20 diagnóz je venovaných iba patológii orofaciálnej oblasti.

Tým, že učebnica umožňuje preparáty zakresľovať, vytvára študentom priestor pre trvalejšie zapamätanie si danej problematiky. Je vynikajúcim zdrojom pre prípravu študentov na kolokvium a ústnu skúšku.

Ján Kučera - Eva Kovaľová - Juraj Strecha

Súčasná implantológia je odbor, ktorý spája chirurgiu, protetiku a parodontológiu. Úspešná prax v tomto odbore preto vyžaduje dostatočnú erudíciu vo všetkých spomínaných odboroch. Dôsledné plánovanie a následná realizácia protetického plánu vyžaduje protetickú erudíciu a často aj medziodborovú spoluprácu. Odlišná biofyzika zaťaženia alveolárnej kosti zubom a implantátom podáva na plánovanie protetickej práce kvalitatívne iný pohľad. Do procesu diagnostiky, plánovania a aj realizácie implantologickej liečby v súčasnosti stále viac zasahuje rýchlo sa rozvíjajúca digitalizácia procesov. Tieto procesy na jednej strane výrazne spresňujú a detailizujú prácu nielen v implantológii, čo je veľmi priaznivé z hľadiska prevencie komplikácií, ale na druhej strane však významne predražujú implantologickú liečbu. Nevyhnutná je dostatočná príprava v problematike dentoalveolárnej chirurgie. Kvalitná a čo najviac atraumatická práca s alveolárnou kosťou maxily a mandibuly je základom úspešnosti dostatočnej osteointegrácie dentálnych implantátov. Významne sa na tom taktiež podieľa použitie vhodných implantačných systémov a špecifického ostrého inštrumentária. Dlhodobú priaznivú prognózu implantologických riešení zabezpečuje dôsledná a neustála hygienická starostlivosť. Etapa dlhodobej stability protetických náhrad nesených na implantátoch musí byť zabezpečená vysoko profesionálnym recall systémom opakovaných dentálnohygienických ošetrení a pravidelných kontrolných vyšetrení. Napriek dobrej erudícii, napriek dlhoročným skúsenostiam sa nevyhneme rôznym komplikáciám. Najčastejšou komplikáciou v implantológii je zápalový proces mäkkých aj tvrdých tkanív okolo implantátov – periimplantitída. Sprevádza nás celou históriou implantológie. Súčasné poznatky o periimplantitídach sú rozsiahle a detailné. Problematika výskumu sa dnes zameriava stále viac na mikrobióm ústnej dutiny, imunológiu a kostný metabolizmus v korelácii s celkovým stavom organizmu. Prevalencia periimplantitídy rôznej etiológie je podľa dnešných poznatkov z metaanalýz cca 43 %. Je to tak ysoké číslo, že ho musíme mať na zreteli pri každom plánovaní a zavádzaní implantátu. Na druhej strane včasná a dôsledná diagnostika periimplantitídy spolu s jej cielenou liečbou zabezpečuju vysokú úspešnosť. Každý, kto sa implantológiou pravidelne a seriózne zaoberá, sa počas svojej praxe stretne s tým, že aj pri maximálnej snahe lekára aj pacienta o dlhodobú úspešnosť sa periimplantitída vyskytne. Napriek tomu je množstvo odborných výstupov k tejto problematike na kongresoch alebo v literatúre nepomerne menšie. Etiológia vzniku periimplantitíd je veľmi široká. Od nedostatočnej hygieny cez rôzne vplyvy mikrobiómu v korelácii s celkovým stavom organizmu až po chyby v indikáciách, plánovaní a chirurgických postupoch. Už anamnéza a klinické vyšetrenie pacienta sú nesmierne dôležité pri zvažovaní indikácie k implantologickej liečbe..

Eugen Ďurovič

Choroby ústnych slizníc a jazyka boli značne dlhý čas doménou všeobecnej medicíny, najmä otorinolaryngológie, dermatológie, internej medicíny, onkológie a ďalších disciplín. Tento fakt do istej miery vysvetľuje rôznorodosť chorobných stavov, ktoré odbornej verejnosti autorský kolektív v tejto odbornej publikácii predkladá. Zosúladiť dokumentačný materiál z chorôb ústnych slizníc tak, aby slúžil na vzdelávacie účely, bola značne náročná práca. Dokumentačné prvky predkladané autorským kolektívom pochádzajú z takmer polstoročnej praxe odborníkov a špecialistov z bratislavských a košických stomatologických kliník. Jednotná klasifikácia chorôb ústnych slizníc nie je doteraz presne definovaná, sú však k dispozícii samostatné chorobné stavy, ktoré sa v klinickej praxi úspešne používajú. Rôzni autori preto vypracovali klasifikácie pre eflorescencie, ako sú ulcerácie, biele plochy, farebné zmeny a pod.

MAGDALENA KOŤOVÁ

Rozštěp v orofaciální oblasti je vedle vrozených vad srdce a končetin nejčastěji se vyskytující vrozenou vývojovou vadou člověka, která je slučitelná se životem. Každoročně u nás přichází na svět s orofaciálním rozštěpem jedno z 500 až 700 živě narozených dětí. Aby tyto děti mohly přežít a začlenit se do běžného života, potřebují specializovanou péči. S jednou její nezbytnou součástí seznamuje čtenáře tato kniha.

První část publikace se zaměřuje na morfologii jednotlivých typů orofaciálních rozštěpů, jejich etiologii, výskyt a klasifikaci. Druhá je zaměřena na specifika vývoje chrupu a prořezávání zubů u pacientů s jednotlivými typy rozštěpů horní čelisti. Třetí, závěrečná část představuje přehled ortodontické léčby od narození do dospělosti.

Publikace zaplňuje „bílé místo“ na mapě naší odborné literatury a je určena pro stomatology, specialisty na vrozené vývojové vady, ortodontisty, chirurgy a plastické a estetické chirurgy, logopedy i další odbornosti.