0
Slovenčina
V přípravě pedagogů, psychologů a dalších příbuzných oborů má interakční psychologický výcvik nezastupitelné místo. Podílí se na rozvíjení sociálních dovedností i na prohlubování profesních kompetencí studentů. V rámci výuky na vysokých školách je většina času stále věnována spíše teoretické přípravě, která nemá vždy adekvátní praktický protipól. Stává se tak, že studenti odcházejí do praxe nedostatečně připraveni nejen na práci s lidmi, ale i se sebou samými. Přitom zlepšování komunikačních dovedností, poznávání vlastních hranic, možností a schopností, a především poznávání silných a slabých stránek u sebe i u druhých a jejich přijímání je nezbytnou součástí kvalitní práce s lidmi. Tato publikace bude díky své srozumitelné a přehledné formě pro studenty i odborníky v oboru velmi užitečnou pomůckou.
Základné informácie:
Psychologie citlivě reaguje na předmět svého vědeckého zkoumání, kterým je lidská mysl a její proměny v prudce se vyvíjejícím světě. Údaje, které dříve nashromáždila, například o lidské sexualitě, motivaci nebo o rozdílech mezi muži a ženami, nezůstávají trvale platné, takže neustále vznikají její nové koncepty, směry a metodologické přístupy.
Na dějinách psychologie se tak lze poučit nejen o proměnlivosti psychologického vědění, ale i o jeho závislosti na dobovém kulturním kontextu. Kniha mapuje vznik a vnitřní diferenciaci oboru a jeho hlavní směry ve 20. století (behaviorismus, gestaltismus, dynamická, fenomenologická, transpersonální, kognitivní psychologie, systémové teorie aj.). Stranou nezůstaly ani postmoderní proudy v současné psychologii (feministická, diskurzivní či kritická psychologie).
Každá z kapitol obsahuje stručnou charakteristiku či základní myšlenkové paradigma příslušného vývojového období, životní příběhy a hlavní myšlenky jeho významných představitelů. Jednotlivá témata jsou uspořádána přehledně a čtivě.
Nové vydání bylo obohaceno o řadu nově dostupných pramenů, díky nimž bylo možné doplnit jak pojednání o novodobých směrech v psychologii (neogestaltismus, psychologie já, teorie sociálních reprezentací, sociální konstrukcionismus a další), tak o řadě osobností poslední doby.
Publikace je určena všem studentům psychologie a ostatních humanitních oborů a také zájemcům o psychologii z řad širší veřejnosti.
E-kniha
Margita Mesárošová - Jozef Bavoľár - Miriam Slavkovská
Aktuálna situácia v systéme svetového vzdelávania, ktorý deklaruje potrebu vzdelávať študentov pre uplatnenie sa vo vedomostnej spoločnosti, pre zvýšenie uplatnenia na trhu práce, stojí v pozadí motivácie autorov venovať sa problematike kompetencií a kľúčových kompetencií pre uplatnenie sa v znalostnej spoločnosti.
Autori prezentujú teoretické a empirické bádania s uplatnením vedeckých metód posudzovania kompetencií a využívaním súdobých vedeckých paradigiem. Východiskom je koncept kompetencií v rámci aktuálnych prístupov vedeckej psychológie, ktorý rezonuje aj v oficiálnych dokumentoch Európskej Únie, a ktorý bol autormi rozpracovaný a obohatený. Monografia sa zameriava na vybraný súbor kompetencií, a to: kompetenciu konať sebaregulovane, sebarozvoj, rozhodovacie kompetencie, sociálne a metakognitívne kompetencie v kontexte motivácie.
Prezentované sú poznatky o podstate, štruktúre kompetencií, ich vzťahy s osobnostnými a environmentálnymi premennými. Úsilie autorov je zamerané aj na sprístupnenie poznatkov o možnostiach posudzovania týchto kompetencií s využitím súčasných metód. Autori komunikujú výsledky kreovania a overovania metód posudzovania kompetencií. Implementácia výsledkov bádaní prezentovaných v monografii je perspektívna v edukácii a poradenstve v cieľovej skupine vysokoškolských študentov.
Význam vedomia pre každého človeka ale aj pre poznávanie je taký rozhodujúci, že by bolo nesprávne hovoriť o ňom iba pri psychických procesoch, lebo je jadrom ľudskej individuality a práve vedomím sa človek odlišuje od ostatných živých tvorov.
Je potešujúce, že nová oblasť poznávania označovaná ako veda o mysli začína sa vedomím zaoberať podrobnejšie a vylučuje tvrdenia, že vedomie nejestvuje hoci zatiaľ hovorí podľa mojej mienky iba o bazálnom vedomí a jej interpretácie prekračujú zistené fakty.
V svojej odbornej činnosti a aj v učebniciach som rozlišoval dve cesty poznávania vedomia a iba postupne som si uvedomil, že mám pred sebou dva úrovne vedomia. V tejto práci rozlišujem tieto dve úrovne:
Ak bazálne vedomie vyjadruje bdenie a spánok, tiež pozornosť a gnostické rozpoznávanie, teda idiognózia a somatognózia, rozvinuté vedomie predpokladá reč a vytvára také prejavy, ktoré označujeme ako duševné, teda identita, sebarealizáciu, čo vyjadruje schopnosť uvedomovania si seba, okolia, spoločnosti ale aj všetkého čo sme schopní poznať.
Také chápanie je blízke výkladu fyziológa Pavlova o dvoch signálnych sústavách a chápaniu Poppera o treťom svete ale aj ďalšie náhľady, nikto však neurobil určitejšie závery a nedošiel k náhľadu, že naše vedomie má dvojvrstevnú podobu, dve úrovne.
Napriek rozsiahlej a takmer neprehľadnej literatúre vieme o vedomí málo, okrem toho, že je to schopnosť uvedomovania, teda schopnosť uvedomiť si, že jestvujem, že som, že jestvujú aj iní ľudia, že jestvuje niečo čo označujeme ako svet ako nepredstaviteľný vesmír. Uvedomujem si, že som individualitou jedinečnou, ale limitovanou narodením a smrťou a že mám aj zmysel svojho bytia. Toto uvedomovanie, akokoľvek spochybňované je pre človeka prítomné v jeho poznávaní, hoci nemáme zmysly, ktorými by sme vedeli lokalizovať jeho prítomnosť v mozgu, ale svojou charakteristikou s dynamikou a integráciou má však duševný charakter, odlišný od ostatných prejavov mozgovej činnosti.
Práca sa pokúša v deviatich kapitolách osvetliť, čo sa chápe pojmom bazálne a rozvinuté vedomie a možno ju rozdeliť do troch okruhov:
V prvých šiestich kapitolách diela hovorí o vedomí ako o doméne bytia človeka, podáva sa preto výklad vedomia a jeho rozlíšenie, potom sa hovorí o kolobehu života a rozvoji vedomia, kladie sa otázka vedomia u stavovcov, potom náhľady filozofické a metodológia skúmania vedomia. Nasledujú ďalšie kapitoly, ktoré analyzujú podrobnejšie dve formy, úrovne vedomia, sú to kapitoly 7-9, začínajú analýzou individuality človeka, lebo to je báza vedomia aj jeho foriem, ďalej kapitoly o bazálnom vedomí a rozvinutom vedomí, čo považujem za jadro predkladanej práce. Napokon sa opisujú niektoré poruchy vedomia, ktoré dokladajú realitu vedomia v podobe jej porúch ale aj možnosti rozlíšenia dvoch úrovní, ktoré sa dajú zistiť pri starostlivom štúdiu a pri práci s chorými.
E-kniha
Vladimír Lichner - Dušan Šlosár a kol.
Býva veľmi zložité označiť akékoľvek konanie za extrémistické, prípadne za konanie majúce extrémistické charakteristiky, alebo to jednoznačne vylúčiť. Hranica medzi extrémizmom a akceptovaným, konformným správaním je veľmi široká a nejasne formulovaná. Každá spoločnosť má tendenciu stanovovať určité kritériá pre určenie toho, čo možno považovať za nežiaduce, násilné, radikálne až extrémistické, alebo čo znaky takéhoto prejavu nemá. Preto aj pri porovnaní jednotlivých krajín Európskej únie v tejto oblasti sa stretávame s rozdielnym vymedzením toho, čo je alebo nie je považované za radikálne či extrémistické. V podstate ide o mieru tolerancie k niektorým prejavom a nastavenie indikátorov pre hodnotenie daného konania ako extrémistického.
Predložená monografia má za cieľ prezentovať základné sociálne kontexty problematiky extrémizmu a radikalizácie v podobe ich filozofických a teoretických východísk, ovplyvňujúcich faktorov, základných smerov. V rámci autorskej práce sa autori orientujú na cieľovú skupinu adolescentov, ktorú z hľadiska rozvoja procesu radikalizácie považujú za jednu z najviac ohrozených skupín v spoločnosti. V závere monografie je taktiež ponúkaná i trestnoprávna rovina týchto javov, ktorá je z hľadiska komplexnej analýzy neopomenuteľná.
E-kniha
Vladimír Lichner - Dušan Šlosár
Vedecká monografia sa fokusuje na problematiku rizikového správania adolescentov na internete v podobe jeho problematického používania v kontextoch platných teórií a praxe sociálnej práce. Text monografie je rozdelený do štyroch častí.
Prvá časť sa orientuje na multidisciplinárne vymedzenie rizikového správania na internete. Ponúka aktuálny literárny prehľad o problematike prostredníctvom najnovších najmä zahraničných teoretických poznatkov.
Druhá časť sa fokusuje na problematické používanie internetu v kontextoch platných východísk vlastných sociálnej práci. Tretia časť je orientovaná na prezentáciu najvýznamnejších psychosociálnych faktorov korelujúcich s problematickým používaním internetu v skupine adolescentov. Teoretické poznatky sú doplnené o výsledky autorského skúmania zameraného na prezentované faktory.
Záverečná časť je aplikačne zameraná a orientuje sa na možnosti, ktoré sociálna práca v praxeologickej rovine ponúka pre predchádzanie a riešenie prezentovanej problematiky.
Autori
English
