Hodnota ľudského života v konotáciách Postmoderny

Stanislav Hvozdík 

Obdobie staršej dospelosti je aj pre psychológiu príležitosť urobiť syntézu svojej prírodovednej tradície a filozofickej tradície. Psychológia sa takto môže lepšie napojiť na mentálnu prácu ľudí žijúcich toto vekové obdobie staršej dospelosti usilujúcich v rozličnej miere o  komplexicitu vo svojom živote. Psychológia môže pomôcť tomuto úsiliu, pretože celistvosť človeka je aj programom jej rozvoja. Publikácia rozpoznáva seniora  nie len ako objekt, ale aj ako subjekt usilujúci o svoju podmetovosť na jeho celoživotnej ceste. Priatie veku hľadá svoje optimálne vyjadrenie a je možné najmä v súvsťažností psychologického a spirituálneho vývinu človeka. Psychológia staršieho človeka objavuje starobu nie ako totalitu vyraďujúcu človeka  z cyklu života, ale ako obdobie výberu pre život dôležitých domén spojených s preladením do vnútra, ktoré doceňuje pokoj. V tejto optike sa selektujú veci a javy tak aby nerušili, ale harmonizovali. To nie je odmietnutie vonkajšieho, ale rozlíšenie kedy dáva zmysel. Staroba preveruje aj spoločnosť , verejnosť, ktorá by mala odrážať úroveň procesov starostlivosti o duševno. Aby svet urobilo užitočným pre človeka, ale je aj dôvodom ako to vyjadril Patočka samotnej starostlivosti o toto duševno. Pozícia starého človeka v spoločnosti je obrazom toho akú váhu spoločnosť prikladá duševnému životu ľudí. Publikácia prináša poznatky psychologickej povahy o tomto vekovom období a v špeciálnej časti informácie okolo pomáhania a poradenstva. 

Autor

E-kniha

Mária Fedorčáková - Miriama Filčáková

Predložená publikácia sa zaoberá dejinami filozofického vzdelávania v Košiciach od jeho počiatkov až do založenia súčasnej Filozofickej fakulty UPJŠ v roku 2007. Počiatky filozofického vzdelávania v Košiciach súvisia so založením Košickej univerzity v roku 1657, ktorá mala dve fakulty – Filozofickú a Teologickú fakultu.

Publikácia sa venuje výučbe filozofie na tejto fakulte a uvádza významných učiteľov a študentov univerzity. Zároveň sa zaoberá faktormi, ktoré ovplyvnili postupné degradovanie filozofického štúdia z univerzitnej úrovne na úroveň gymnázia počas transformácie nástupníckych inštitúcií Košickej univerzity na konci 18. a v 19. storočí. Druhá časť publikácie sa zaoberá vývojom vysokého školstva po druhej svetovej vojne a založením Univerzity Pavla Jozefa Šafárika.

Uvádza historické okolnosti vzniku Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove a jej stručné dejiny. Napokon sa v publikácii autorky venujú novodobému vývoju filozofického vzdelávania po roku 1989 a okolnostiam rozdelenia Univerzity Pavla Jozefa Šafárika a opätovnému založeniu Filozofickej fakulty v roku 2007. Posledná kapitola publikácie sa venuje stručným dejinám súčasných budov FF UPJŠ.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Renáta Orosová, Michal Novocký, Beáta Sakalová, Zuzana Vagaská (eds.)

Medzinárodná vedecká konferencia je zameraná na problematiku vzdelávania a výchovy v oblasti základného, stredného a vysokého školstva a školských zariadení z pohľadu pedagóga. Zreteľ kladie na perspektívy pedagóga 21. storočia v edukačnej praxi a inovatívne aspekty pregraduálnej prípravy pedagógov. Je určená vedeckým pracovníkom, mladým vysokoškolským učiteľom, doktorandom s cieľom prezentovať učiteľa v súčasnej perspektíve a vyvolať diskusiu k aktuálnym otázkam prezentovaných oblastí výchovy a vzdelávania v kontexte súčasnej situácie v školstve.

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)

E-kniha

Magdaléna Hovanová

Monografia sa venuje sociálnej opore, zasadenej do prostredia adolescenta. Sociálnu oporu možno označiť aj ako vzťahovú oporu od prostredia, v ktorom jedinec žije a tým sa zvyšuje jeho odolnosť voči stresu a chuť zdolať aj životné neúspechy a krízy. Práve z tohto dôvodu bola sociálna opora vymedzená aj v súvislosti sociálno-ekologickej teórie. Inováciou vo vzťahu so sociálnou oporou bola teória „Push-pull“, orientujúca sa na motiváciu jedinca.

Definičné ukotvenie sociálnej opory bolo postavené na jej najznámejších teóriách. Najväčšia pozornosť bola však zameraná na možnosti merania sociálnej opory, pretože jej viacdimenziové meranie je nevyhnutné pre určenie mechanizmu, akým funguje. Monografia preto ponúkla autorské validizačné spracovanie a overovanie psychometrických vlastností dvoch samostatných metodík Multidimensional Scale of Perceived Social Support (MSPSS) - (Zimet, Dahlem, Zimet, Farley 1988) a Social Support Survey (MOS) – (Sherbourne, Stewart 1991).

Výsledkom monografie sú dve validizačne overené samostatné metodiky pre meranie druhov a zdrojov sociálnej opory, ktoré sú spoľahlivé pre používanie v skupine slovenských adolescentov (MOS-SK a MSPSS-SK).

Stiahnite si e-knihu zadarmo (pdf)