Postupy v ošetřovatelské péči 3

Anton Lacko - Ján Kodaj - Ján Straka a kolektív

Klinická propedeutika má poskytnúť vedomosti, ako pacienta vyšetriť, t. j. ako získať subjektívne udávané problémy chorých a vykonať fyzikálne vyšetrenie, ako tieto nálezy potom vyhodnotiť a stanoviť diagnózu. Pri určovaní diagnózy sa využívajú anamnestické údaje od pacienta, objektívne informácie zistené pri fyzikálnom vyšetrení a ďalšie nálezy komplementárnych vyšetrení, ako sú EKG, ECHOKG, rádiologické, scintigrafické, laboratórne a iné vyšetrenia. Pri stanovení diagnózy toto všetko dopĺňa aj určitá intuícia, skúsenosti a odborné znalosti toho, kto stanoví diagnózu.

Táto publikácia je určená pre študentov nelekárskych zdravotníckych odborov. Jej vydanie bolo motivované snahou poskytnúť poznatky na získanie anamnézy, vykonanie základného fyzikálneho vyšetrenia pri chorobách kardiovaskulárneho, dýchacieho a endokrinného systému, pri chorobách obličiek, gastrointerstinálneho, hematologického a pohybového systému, ako aj vedomosti o vitálnych funkciách. Súčasťou publikácie sú aj základné poznatky z rádiológie a nukleárnej medicíny, teda z odborov, ktoré patria popri laboratórnych vyšetrovacích metódach k dôležitým vyšetreniam na stanovenie včasnej diagnózy.

Uvedené základné poznatky sú potrebné pre prácu sestry, záchranára, fyzioterapeuta a rádiologického technika. Vedomosti z klinickej propedeutiky si možno rozšíriť štúdiom ďalšej odbornej literatúry, napríklad z tej, ktorá je uvedená na konci učebnice. Moderná medicína nie je prácou jednotlivca, je to práca tímová, v ktorej má ošetrovateľská starostlivosť nezastupiteľné miesto.

Ľubomír Legáth- Janka Buchancová

K základným úlohám klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie patrí komplexná diagnostika, liečba a posudzovanie ochorení, ktoré vznikajú v súvislosti s nepriaznivými, zdraviu škodlivými faktormi práce a pracovným prostredím. S tým súvisí aj hlásenie chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania. Ako choroba z povolania sú klasifikované ochorenia, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti s prácou, ak vznikli za podmienok uvedených v predpisoch o sociálnom poistení. Akútna a chronická forma choroby z povolania sa definuje v súlade s metodológiou Eurostatu.

Akútnou formou choroby z povolania je choroba z povolania:

– ktorej klinické prejavy netrvali dlhšie ako jeden rok,

– bola priznaná počas daného roka (referenčný rok) prvýkrát a pre ktorú bolo postihnutému navrhnuté odškodnenie za bolesť spôsobenú poškodením na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním jej následkov,

– pre ktorú v danom roku nebola vystavená práceneschopnosť alebo neschopnosť vykonávať zárobkovú činnosť presahujúca 12 mesiacov.

Za chronickú formu sa považuje choroba z povolania:

– pri ktorej bola na základe trvalej funkčnej zdravotnej poruchy (v trvaní viac ako jeden rok vrátane akútnej fázy choroby) priznaná trvalá neschopnosť vykonávať práce, ktoré danú chorobu vyvolali, alebo ktoré by mohli viesť k jej zhoršeniu,

– pre ktorú bol postihnutému vystavený návrh na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia pre chorobu z povolania.

Ohrozenie chorobou z povolania je definované prítomnosťou niektorých klinických alebo laboratórnych znakov choroby z povolania, ktoré ešte nespĺňajú klinické kritériá na stanovenie diagnózy choroby z povolania. Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, ktorá je zaradená do Zoznamu chorôb z povolania v SR uvedeného v prílohe č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe zamestnancovi pri plnení pracovných alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením týchto úloh. Na výskyte chorôb z povolania sa podieľa široké spektrum rizikových faktorov pracovného prostredia, pôsobenie chemických, fyzikálnych, biologických, psychosociálnych faktorov, napr. hluk, prach, vibrácie, karcinogénne a mutagénne látky, alergény, infekčné agens. K najčastejším ochoreniam v súvislosti s prácou v posledných desaťročiach hlásených v SR patria profesionálne ochorenia podporno-pohybového, cievneho a nervového systému zamestnancov vystavených pri práci dlhodobému, nadmernému, jednostrannému zaťaženiu horných končatín a škodlivému vplyvu vibrácií a porucha sluchu z hluku.

Tatiana Hrindová - Andrea Ševčovičová - Martina Molnárová

Publikace představuje osobnosti v oboru ošetřovatelství, které z historického kontextu přispěly k implementaci změn do ošetřovatelské praxe na Slovensku. Důležitým aspektem výběru osobností zařazených do publikace byla jejich odborná profilace od pregraduálního vzdělávání až po nabytí akademického titulu v oboru.

Celospolečenskými změnami, kterými Slovenská republika od roku 1989 prošla, dochází ke změně pohledu na ošetřovatelství, hlavně s důrazem na ošetřovatelství jako vědní disciplínu, s prostorem pro autonomní výkon ošetřovatelské praxe.

Martina Dingová Šliková a kolektív

V posledních letech čelíme událostem s celosvětovým dopadem. Období pandemie covidu-19 vyvolalo změny ve fungování lidské společnosti a jednou z nejvíce zatížených oblastí se stalo zdravotnictví. Ukázalo se, že zdravotnické instituce v době krizových situací nemohou přes veškerou snahu kapacitně zvládnout nápor nemocných, a proto přišla na pořad dne i jiná řešení, např. dobrovolnická činnost.
Zároveň jsme v ekonomicky rozvinutých zemích svědky nejen rozvoje možností medicíny, ale i dlouhodobějších demografických změn, které jsou spojeny s nárůstem výskytu chronických a invalidizujících chorob, což opět klade vyšší nároky na zdravotnické instituce i pečující blízké.
Taktéž tzv. medicinalizace našeho života, při níž je řešení řady životních situací přesunuto do prostředí zdravotnických institucí, s sebou nese jako následek neustálé zvyšování nároků na zdravotnictví.
Zároveň je prokazatelné, že zdravotnické instituce nejsou vždy ideální volbou ani z hlediska uživatele a náležitého zajištění všech jeho potřeb.

Jednou z možností, jak ulevit přetíženému zdravotnickému systému a zároveň zabezpečit potřeby uživatelů péče, je důraz na podporu rozvoje různých forem komunitní péče. Některé z nich se dlouhodobě a poměrně svébytně rozvíjí i v České republice. Protože však od napsání posledních českých monografií na toto téma uplynulo již více než deset let, jsou možnosti využití komunitní péče, které jsou nyní k dispozici, poněkud nepřehledné.

Tato monografie je tak určena především stávajícím a budoucím zdravotníkům (u nichž je v současnosti výuka komunitní péče nedílnou součástí profesní přípravy), ale i dalším pomáhajícím profesím, např. sociálním pracovníkům, s cílem přinést ucelený přehled aktuálních mezinárodních a národních strategií podpory zdraví a komunitní péče, dále přehled nabízených služeb komunitní péče s důrazem na oblast podpory zdraví. Stejně tak je ambicí autorek představit ukázku směrů, kudy by se komunitní péče mohla ubírat v budoucnosti.