Postupy v ošetřovatelské péči 2

Zuzana Slezáková - Hana Padyšáková

Vedecko-technický pokrok s presahom do zdravotníctva a implementácia čoraz zložitejších technických postupov do preventívnych stratégií, diagnostických a liečebných postupov a ošetrovateľských intervencií otvárajú nové otázky zabezpečenia kvality a bezpečnosti pacientov. Záujmom jednotlivých poskytovateľov zdravotníckych služieb z dôvodov naplnenia prijatých štandardov a poskytovania starostlivosti založenej na dôkazoch je finančná efektívnosť a udržanie prestíže zdravotníckeho zariadenia. Manažéri v zdravotníctve i sami zamestnanci sa usilujú o formovanie kultúry kvality a bezpečnosti.
Jej obsahová dimenzia je multifaktorová, determinovaná medzinárodnými normami, národnými právnymi úpravami, manažmentom zdravotníckych zariadení, osobnou disciplinovanosťou a zodpovednosťou každého zdravotníckeho pracovníka. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou predstavuje kontrolný orgán. Kvalita zdravotnej vrátane ošetrovateľskej starostlivosti a bezpečnosť pacientov utvára etablovanú morálnu hodnotu pracovníkov v zdravotníctve a súbor funkčne nastavených vnútorných procesov zdravotníckeho zariadenia.
Jej základným atribútom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ošetrovateľskú starostlivosť nevynímajúc, na vysokej odbornej úrovni a uplatnení dôkazov vedeckovýskumnej činnosti v praxi. Poskytovanie kvalitnej a bezpečnej zdravotnej starostlivosti je zároveň základnou a prirodzene očakávanou požiadavkou prijímateľov zdravotníckych služieb – pacientov.
Sestry sú významným subjektom v rámci zabezpečenia kvality a kultúry bezpečnosti pacientov v každom zdravotníckom zariadení v rozsahu stanovených štandardov a požiadaviek. Existuje viacero potvrdených determinujúcich faktorov, ktoré zvyšujú podiel participácie sestier na procese zabezpečenia bezpečnosti pacientov v rámci poskytovania zdravotníckych služieb.
Majú najpočetnejšie zastúpenie medzi jednotlivými zdravotníckymi pracovníkmi a z hľadiska časovej analýzy majú najdlhší bezprostredný kontakt s pacientom počas pracovného času. Intervencie v rozsahu ich kompetencií predstavujú súbor rôznorodých činností vyžadujúcich širokú erudíciu, precízne zručnosti a uplatnenie kritického myslenia. Rovnaké požiadavky sú kladené na všetkých členov multidisciplinárneho tímu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, či už ide o pôrodnú asistentku, fyzioterapeuta, zdravotníckeho záchranára, rádiologického technika, nutričného terapeuta, dentálnu hygieničku alebo lekára či zubného lekára a i. Výkon každého zdravotníckeho povolania umožňuje špecifikovať determinanty spoločné i jedinečné pre naplnenie kultúry kvality a bezpečnosti pacienta.
Kvalita zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť pacientov si vyžadujú integrovaný prístup všetkých zainteresovaných strán. Ich naplnenie sa začína procesom vzdelávania počas pregraduálnej prípravy na výkon zdravotníckeho povolania. Proces stotožnenia sa a prijatia morálnych noriem je výzvou adaptačnej fázy. Realita každodenných intervencií v pracovnom procese si vyžaduje angažovanosť a osobnú zodpovednosť v predchádzaní pochybení a nežiaducich udalostí. Dôsledné monitorovanie kvality a bezpečnosti je napĺňané procesmi nastavenia medzinárodných a národných noriem výkonu zdravotníckej praxe, manažmentom včasného hlásenia rizika pochybenia, chýb a nežiaducich udalostí, objektívnym preskúmaním pochybení a efektívnym manažmentom riešenia zistených rizík a udalostí. Význam problematiky bezpečnosti pacientov podčiarkuje i skutočnosť, že riziko či naplnenie pochybenia vytvárajú silný predpoklad negatívneho dosahu na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti, zhoršenie zdravotného stavu pacienta, ba až jeho poškodenie s následkom smrti.
Kvalita a bezpečnosť zdravotnej starostlivosti je permanentné úsilie manažérov a zdravotníkov, napĺňané prevzatím osobnej zodpovednosti, ich erudíciou a manažérskymi zručnosťami.
Táto vysokoškolská učebnica je určená študentom zdravotníckych študijných programov v pregraduálnom a doktorandskom štúdiu, v ďalšom a sústavnom vzdelávaní, sestrám a ďalším zdravotníckym pracovníkom v praxi, pedagógom i výskumníkom.

Tatiana Hrindová - Andrea Ševčovičová - Martina Molnárová

Publikace představuje osobnosti v oboru ošetřovatelství, které z historického kontextu přispěly k implementaci změn do ošetřovatelské praxe na Slovensku. Důležitým aspektem výběru osobností zařazených do publikace byla jejich odborná profilace od pregraduálního vzdělávání až po nabytí akademického titulu v oboru.

Celospolečenskými změnami, kterými Slovenská republika od roku 1989 prošla, dochází ke změně pohledu na ošetřovatelství, hlavně s důrazem na ošetřovatelství jako vědní disciplínu, s prostorem pro autonomní výkon ošetřovatelské praxe.

ZUZANA ČÍKOVÁ - JANA VÁŇOVÁ - MARTINA CAHOVÁ a kolektív

Nové vydání učebnice Ošetřovatelství pro 2. ročník je určeno žákům středních zdravotnických škol, studentům zdravotnických oborů a všem pracovníkům vykonávající činnost jako nelékařský zdravotnický pracovník.

Zdravotnictví jako jedno z mála odvětví je charakterizováno neustálými změnami v oblastech léčby a péče o nemocné. Pokroky v odhalování příčin nemocí a léčby, také se zaměřením na prevenci kladou zvyšující nároky na ošetřovatelskou péči. V rámci ošetřovatelské péče se setkáváme s novými pomůckami a učíme se neustále novým postupům.

Cílem je, aby učebnice zahrnovala popis většiny odborných výkonů, které jsou v kompetenci výše uvedených pracovníků, zároveň, aby sledovala výstupy rámcově vzdělávacích programů pro tyto obory, vyjadřovala společenské požadavky na celkovou vzdělanost a osobnostní rozvoj žáků‚
a studentů.   

Učebnice obsahuje aktuální a moderní poznatky v ošetřovatelské péči a je doplněna četnými fotografiemi. 

Renata Halmo

Publikace obsahuje pojetí osoby v ošetřovatelství, principy sebepéče a respekt k autonomii pacienta v Teorii deficitu sebepéče D. E. Oremové a využití sebepéče v ošetřovatelském procesu. Čtenáři najdou v publikaci konkrétní příklady využití teorie deficitu sebepéče v péči např. o pacienty s onemocněním dýchacích cest, pohybového aparátu, zažívacího traktu, s onemocněním kardiologickým, neurologickým, infekčním, s onemocněním, u pacientů se syndromem demence a u těhotných žen atd.