Vývoj inštitútov vecných práv

Vecné práva tvoria významnú časť majetkových práv. Tieto práva boli rozpracované v kontinentálnom právnom systéme v teórii rímskeho práva, v priebehu vývoja spoločnosti sa názory na ich význam, druhy, zmysel či podstatu menili.

Predložené vysokoškolské učebné texty sa pokúšajú čiastočne analyzovať jednotlivé inštitúty vecných práv, a to z hľadiska ich vývoja v Uhorsku, ako aj´(prevažne) Európe, či iných krajín mimo európskeho kontinentu, ktoré nepochybne ovplyvnili vývoj európskeho práva. Cieľom práce je z hľadiska historického vývoja ponúknuť pohľad na vývoj vecných práv vo všeobecnosti, vývoj vnímania vecí, základných kategórií týchto práv, akými sú vlastnícke právo, držba, vecné práva k cudzej veci. V uvedenom zmysle je koncipovaná prvá časť textov, ktorá je v zásade zameraná na právo uhorské.

Druhá časť predložených textov poukazuje na vývoj inštitútov vecných práv v jednotlivých krajinách (Mezopotámii, Egypte, Poľsku, Rusku, Anglicku, Nemecku). Tretia časť vysokoškolských textov poukazuje na vývoj predmetných inštitútov vo vybraných novovekých kodifikáciách európskeho práva. Autor do tejto časti učebných textov zaradil aj československý Občiansky zákonník z roku 1950, ktorým došlo definitívne ku prekonaniu obdobia právneho dualizmu.

Predložené vysokoškolské učebné texty sú (primárne) určené predovšetkým študentom Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, a to ako základná učebná pomôcka na zabezpečenie výučby voliteľného predmetu Inštitúty vecných práv.

Predložené texty autor nevníma ako komplexné spracovanie načrtnutej problematiky. Ide o texty do určitej miery „otvorené“, ktoré (snáď) vytvoria pre študentov predmetu Inštitúty vecného práva základný rámec poznatkov a informácií, akýsi úvod do predmetnej problematiky. Rámec z ktorého je možné vychádzať pri štúdiu. Predložené skriptá tak budú tvoriť (iba) jeden zo zdrojov poznania pri štúdiu.

Autor