Morálno-filozofické implikácie netradičných ekologických vied v ekofilozofickom diskurze

Skúmaná téma zastrešuje masívny korpus reflexií a konceptov, preto sa pokúsime načrtnúť a lokalizovať len jednu z jeho oblastí. Ide o oblasť vzťahu a väzieb vedy (ekologických vied) a etiky, ktoré sú vo sfére ekologickej etiky nanajvýš aktuálne. Aj keď existujú dôvody na skepticizmus vo vzťahu k spôsobu, akým ekologickí filozofi a ekologickí etici využívajú ekológiu na zdôvodnenie svojich koncepcií, nedomnievame sa, že optika ekologickej filozofie je inherentne nasmerovaná nesprávne. Vychádzame z predpokladu, že práve v ekologickej filozofii a etike prekonávame bariéry medzi „dvoma kultúrami“ tým, že teoretici z obidvoch kultúr vzájomne komunikujú, hľadajú spoločný jazyk. Pri tomto hľadaní sa intuitívne „večné pravdy“ vo filozofii rekombinujú s novými ideami, ktoré vyplývajú z experimentálneho bádania a prírodovedci stále viac menia svoje výskumné zamerania. Cieľom tohto textu je náčrt hlavných línií argumentácie a poskytnutie určitého kauzálneho príbehu, ktorý môže slúžiť ako vysvetlenie. Sledujeme dva okruhy skúmanej problematiky:

1. stručnú identifikáciu aplikovanej morálnej filozofie akcentujúcej úvahy ekologického typu, tzn. ekologickej etiky;
2. význam ekologických vied pri identifikácii, chápaní a riešení ekologického problému.