Kvantita v slovenčine a angličtine

Monografia predstavuje porovnávaciu analýzu fungovania kvantity, dĺžky nositeľov slabičnosti, v slovenčine a v britskej angličtine so zameraním na fonetickú realizáciu a fonologické uplatňovanie tohto zvukového javu v angličtine.

Úvodná kapitola práce (kapitola I) naznačuje základné metodologické problémy, ktoré sprevádza výskum daného zvukového javu v jazykoch tak odlišných, ako slovenčina a angličtina nesporne sú. ‘Teoretickú’ časť práce otvára fonetické a fonologické vymedzenie slabiky v oboch jazykoch (kapitola II). Je totiž všeobecne známe, že hoci každý používateľ jazyka intuitívne ovláda základné princípy rozdeľovanie slov na slabiky, názory na jej podstatu, na vznik, štruktúru a fungovanie nie sú v lingvistike, a ani v jednotlivých jazykoch, úplne jednotné. Potom nasleduje fonetická a fonologická charakteristika slabičných jadier (kapitola III), s dôrazom na artikulačno-akustický popis vokalických segmentov a určenie ich dištinktívnych príznakov. Dôležitú súčasť teoretickej časti monografie predstavuje súhrn teórií o fungovaní dĺžky v slovenčine a angličtine (kapitola IV) a o vzťahu tohto prozodického javu k ostatným suprasegmentom, najmä k prízvuku a rytmu. Kvantita ako prozodický jav daný trvaním artikulačného prúdu, hlasu sa realizuje na sonantických fónach/fonémach. Merania segmentov (hlások) vyslovovaných v súvislých vetách v slovenčine ukázali, že individuálne realizovaná dĺžka hlások (fón) závisí predovšetkým od aktuálneho tempa reči. Z doposiaľ realizovaného experimentálneho výskumu realizácie kvantity v spisovnej slovenčine (Sabol 1984) ďalej vyplynulo, že zvukové stvárňovanie tohto suprasegmentálneho javu ovplyvňujú aj iné faktory:

Tempo reči súvisí so sémantickou nasýtenosťou textu, ktorá sa zreteľne diferencuje v závislosti od štýlu. Ak teda hovoríme o vzťahu kvantity a tempa, musíme brať do úvahy jazykový štýl, ku ktorému analyzovaný text priraďujeme.

Trvanie hlásky ovplyvňuje aj poradie slabiky s Lg v slove – čím bližšie stojí slabika s dlhým nositeľom slabičnosti k začiatku slova, tým je realizácia dlhej sonanty „presnejšia“.

Výsledky experimentálneho výskumu ďalej ukázali, že trvanie sonanty závisí aj od vokalického typu fóny, na ktorom sa chróna realizuje, od hláskového okolia, presnejšie od zvukového charakteru predchádzajúceho a nasledujúceho konsonantu, od druhu morfémy, v ktorej sa vyskytuje dlhá sonanta a od prízvučnosti či neprízvučnosti danej slabiky (súčinnosť kvantity a prízvuku). Pokiaľ ide o angličtinu, doterajšie výskumy ukázali, že kvantita anglických vokálov nie je absolútna ako napr. v češtine alebo v slovenčine, ale je relatívna. Trvanie vokalických segmentov v angličtine závisí od charakteru nasledujúceho konsonantu, od jeho napätosti či nenapätosti (znelosti/neznelosti), ďalej závisí od prízvučnosti alebo neprízvučnosti slabiky, v ktorej sa daný vokál nachádza (vokál v prízvučnej slabike je vždy dlhší ako zodpovedajúci vokál v neprízvučnej slabike). Na predlžovanie či skracovanie anglických vokálov má vplyv i finálna pozícia v slove alebo vo vete (prízvučné samohlásky na konci slova sú vždy najdlhšie).

Jadrom monografie (kapitola V) je prezentácia výsledkov analýzy rozsiahleho výskumného materiálu, ktorý bol získaný z nahrávok spravodajského vysielania rozhlasových relácií staníc, ktorých výslovnostné štýly možno v oboch jazykoch pokladať za štandardné. Nahrávky spisovnej slovenčiny sme získali z Rádia Východ. Malá výskumná sonda (Bónová – Gregová, 2004) – porovnanie nameraných hodnôt o dĺžke sonantických jadier slabík v spravodajskej relácii Rádia Východ s hodnotami, ktoré sme získali meraním kvantity v slovách a tvaroch spravodajskej relácie Rádia Slovensko 1 – potvrdila, že hovorené prejavy moderátorov rozhlasových správ Rádia Východ patria do neutrálneho výslovnostného štýlu spisovnej slovenčiny, ktorý tvorí tzv. explicitnú formu slovenskej spisovnej výslovnosti. Na nahrávanie angličtiny sme si zvolili rozhlasovú stanicu BBC, ktorej moderátori používajú tzv. BBC alebo RP English. Vzhľadom na to, že nie všetky formy angličtiny majú rovnaký počet foném a nie vo všetkých formách angličtiny platia rovnaké pravidlá výslovnosti, je to práve RP, ktorá slúži ako základ na popis zvukového systému angličtiny vo väčšine fonetických a fonologických prác.

Hlavným cieľom experimentálne fonetického výskumu dĺžky v slovenčine a v angličtine bola aplikácia faktorov, ktoré majú vplyv na trvanie slabík v slovenčine, na anglický výskumný materiál. Výsledky tohto komparatistického (i konfrontačného) skúmania fungovania kvantity v slovenčine a v angličtine sú zhrnuté v Závere (kap. VII).
V kapitole VI čitateľ nájde matematicko-štatistické spracovanie získaných číselných údajov o trvaní sonantických jadier slabík v oboch porovnávaných jazykoch.

Súčasťou monografie je aj Príloha. Tá obsahuje grafické záznamy časového priebehu akustického signálu všetkých slovenských a anglických vokalických prvkov v podobe oscilogramov a sonagramov. Monografiu uzatvára veľmi podrobné resumé v anglickom jazyku (kapitola VIII).

Autor